Bývalý skvelý belušský futbalista, momentálne tréner mladších žiakov nám takisto poskytol zimný rozhovor.

Meno: Daniel
Priezvisko: Boháčik
Vek: 40 rokov
Pozícia: tréner mladších žiakov

V našom prestávkovom cykle rozhovorov pokračujeme s trénerom mladších žiakov, Danielom Boháčikom. Na rozdiel od ostatných trénerov, teba asi belušskej futbalovej verejnosti veľmi predstavovať netreba. Napriek tomu, čo by si nám vedel povedať o tvojej doterajšej futbalovej kariére?
S futbalom som začal v roku 1984, od roku 1993 som začal hrávať za mužov až do roku 2013. Sezónu 1994-95 som ako vojak základnej služby strávil na hosťovaní v Jasl. Bohuniciach, plus dve ročné prestávky, tak v Beluši som za mužov „A“ či „B“ odohral v priebehu 17-tich sezón niečo cez 400 zápasov (na prekvapenie mnohých bez červenej karty :D) a strelil v nich ako záložník presne 200 gólov. Na viac som nemal.

Ku kormidlu žiakov si sa dostal pred rokom a pol. Je známe, že na tento post klub dlho hľadal kandidáta. Prečo si sa nakoniec rozhodol zobrať mladších žiakov pod seba?
Chodieval som občas na ich zápasy a niekedy sa na to nedalo pozerať, ako tie deti hrajú. Kľučka, narážačka, vedenie lopty alebo nejaká kombinácia, to bola španielska dedina. Hral sa systém, ja to volám "spinky za magnetom" (kde bola lopta tam išli všetci), alebo kopni dlhú a čosi sa vpredu stane. Prvá sezóna bola katastrofálna a nič na tom nemení ani fakt, že väčšina detí bola mladšia o 2 roky od súpera.

Mladší žiaci - Nitrianske Pravno, sezóna 2015/16 (foto Miňo Hrubo)

U mladších žiakov nejde o postupy a zostupy, tabuľka sa tvorí len informatívne. Zaujímajú ťa výsledky, alebo sa najmä sústredíš na správnu športovú výchovu?
Každého trénera poteší, keď sa dosiahnú nejaké výsledky a ja nie som výnimka. V prvom rade sa s Marekom (Huťom, pozn. red.) zameriavame, aby deti pracovali čo najviac s loptou, aby ju dokázali spracovať, presne prihrať a ďalej pokračovali do kombinácie. Pri dnešnej dobe počítačov sa ich snažíme v rámci našich možností motivovať aj cenami – trofejami, či už pre najlepšieho hráča, strelca alebo toho kto absolvoval najviac tréningov. Napríklad pre túto sezónu nám daroval dres ako cenu Matej Ižvolt, za čo mu ďakujeme.

Ako prebieha zimná príprava?
Trénovať sme začali od 13. januára 1x týždenne v hale sTC Púchov, čo je pri mládeži jednoznačne v zimnom období málo. Problémom v Beluši je neexistujúca telocvičňa. V prípade dobrého počasia začneme od 11.2. aj s tréningami vonku. Zatiaľ sme odohrali jeden prípravný zápas s Novou Dubnicou. 13.2. ideme na halový turnaj do N. Dubnice a 6.3. by sme mali odohrať zápas v Česku.

Čo plánuješ do jarnej časti sezóny?

Najradšej by som bol tabuľkovému posunu smerom nahor, aby sme dosiahli viac víťazstiev ako prehier alebo aspoň odohrali také zápasy ako na Led. Rovniach. Domáci boli megafavorit a my sme dokázali remizovať, pretože dali do toho aj srdiečko.
 

Mladší žiaci - Nemšová, sezóna 2014/15 (foto Iva Kucharíková)

V belušskom futbale sa pohybuješ zhruba 30 rokov. Ako by si porovnal podmienky v minulosti a teraz? Ako sa klub vyvinul v tvojich očiach?
Bez urážky. Jediné čo sa tu zmenilo, tak to sú vynovené šatne a fantastické podmienky pre mužov. Ostatné je stále rovnaké. Prioritou vždy boli muži, mládež mala základné podmienky. Keď som už hral za mužov, tak k „posilám“ sa správali ako k polobohom a belušanov brali ako samozrejmosť, veď si z Beluše tak hraj a buď rád. Tu platilo, že domáci ak chcel hrať, musel byť od posily o 1/3 lepší a nie naopak. XY hráčov skončilo iba kvôli tomu, že boli za menejcenných. Keď sa pozrieme koľko hráčov za posledných 10 rokov skončilo v doraste a hrá (nie sedí na striedačke) za mužov, prídeme k neskutočnému číslu 0!!! Kde je teda chyba? Buď sa nevenovalo dostatočne za to obdobie mládeži alebo je pre trénera jednoduchšie nasadiť hotového hráča, ako zapracovať do zostavy neskúseného mladíka.

V sezóne 2012/13 si sa stal najlepším strelcom b-tímu, no potom si zavesil kopačky na klinec. Neťahá ťa to ešte na trávnik v inej než trénerskej pozícii?
Pôvodne som chcel skončiť až vtedy, keď ma predbehne rozhodca, ale vtedy som konečne našiel klinec, ktorý tie kopačky udržal. Samozrejme, keď hrá človek od deviatich rokov futbal, vždy ho to ťahá na ihrisko. Všetko má aj svoje výhody. Napr. v pondelok vstanem bez problémov z postele. :D :D

Muži - Holíč, sezóna 2014/15 (foto Lenka Ondrášková)

Označil by si sám seba za legendu, či ikonu klubu?
:D :D :D Legenda je Juraj Jánošík a sochu pred štadiónom v Terchovej nemá. :D :D :D

Čo by si povedal, že pre teba bol najpamätnejší futbalový moment?
Mám zopár naj. Najpamätnejší? :D :D Deväť mesiacov pred 8.6. 2001 som dal „najkrajší gól“ v živote a bola z toho Emka. :D :D Najemotívnejší – víťazný barážový zápas o postup s B-čkom a potom tie gólové čo by mali označenie frajer na záver. Ako divák na stretnutí Púchova s Barcelonou 1:1 (v Trnave) a na zápase holandskej ligy Ajax Amsterdam – Utrecht (47000 divákov). Na záver tie momenty čo nemá rád žiadny futbalista, zranenia a keď nehráva lebo podľa trénera je mladý alebo nemá ligové štarty ako to bolo aj v mojom prípade.

Máš nejaké hráčske, či trénerské vzory?

Futbal je hlavne o góloch, tak vždy som sledoval hlavne strelcov. V minulosti van Basten, Shearer, Henry, Bergkamp, Ronaldo, teraz sú to C. Ronaldo, Rooney, Messi. Kedže som fanúšikom Manchester United tak z trénerov to je Ferguson a z tých čo ma trénovali jednoznačne Jožko Bajza.

Béčko - Sverepec, sezóna 2013/14 (foto Lenka Ondrášková)

Ako si prežil vianočné sviatky?

U nás je dlhoročná tradícia sa na 1. sviatok vianočný stretnúť so sestrami Martinou, Ivanou a ich rodinami u našich a na Nový rok si to zopakujeme, pretože rodičia sa narodili 1.1., tak sviatky som prežil s najbližšími.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Chcel by si na záver niečo odkázať našim fanúšikom a návštevníkom stránky fkbelusa.sk?

Samozrejme, nielen fanúšikom. Správny fanúšik stojí za svojím klubom aj vtedy, keď sa mu nedarí nie iba, keď sa vyhráva. Musí vedieť uznať aj kvality súpera. A ako tu už bolo spomenuté v predchádzajúcich rozhovoroch aj mládežnícke tímy (dorast, žiaci, žiačky) si zaslúžia ich podporu. To by, ale malo platiť skôr pre ich rodičov a bolo by milé, možno aj motivujúce, keby ich občas prišiel podporiť niekto z vedenia klubu alebo obce, pretože mládež je základ každého klubu.

Marys, 6.2.2016