Hlavný sponzor FK Beluša sa smial na komentároch fanúšikov Slovana

Nebýva zvykom, aby dedinka s ani nie 6-tisíc obyvateľmi balansovala pod hranou postupu do druhej ligy. Do zákutí fungovanie futbalového klubu v Beluši nás vzal hlavný sponzor RASTISLAV PAGÁČ (41).

Ako ste sa dostali k funkcionárčeniu?
K futbalu som prišiel prakticky náhodou. Otec mal na starosti v obecnom zastupiteľstve šport a kultúru. Preto sa začal viac zaujímať o futbal. Po roku, kedy sa Belušu podarilo udržať v okresnej lige, ma oslovil, či by som mu nepomohol s futbalom . Súhlasil som, hoci som s niečím podobným nemal žiadne skúsenosti. Začiatky boli veľmi náročné, pretože medzi okolitými klubmi panovala veľká rivalita, dokonca až nevraživosť. Postupne to nabralo obrátky a začalo ma to viac baviť. Spoločne sme dosiahli skvelé výsledky a Belušu sme z okresu dostali až do tretej ligy, na čo som veľmi hrdý.

Ako je tomu v súčasnosti, robíte futbal stále spoločne s otcom?
Otec sa pred pár rokmi prestal venovať futbalu aktívne. Mal na to svoje dôvody. Stále ma v ňom však podporoval a naďalej významne napomáhal belušskému futbalu. V súčasnosti cítim, že ho to ťahá späť. Je to predovšetkým kvôli zmenám, ktoré sa tu dejú. Ľudia zmenili svoj prístup a v klube to naozaj ožilo, z čoho mám veľkú radosť.

Čomu pripisujte eufóriu, ktorá podľa vašich slov momentálne panuje v klube?
V prvom rade sú to ľudia. Možno sa to úplne nezdá, ale príchod prezidenta Jána Bakoša naštartovali v klube viaceré procesy. On má dlhoročné skúsenosti s funkcionárčením z hádzanej, ktoré uplatňuje aj tu. Zaviedol sa systém, ktorý má hlavu a pätu. Vytvoril sa tím ľudí, ktorí futbal robia so zanietením a zo srdca. Funguje tu aj určitý patriotizmus a vzájomná súdržnosť. V druhom rade netreba zabudnúť aj na trénerov. Tí majú tiež veľký podiel na tom, ako sa to rozbehlo. Aj im patrí veľká vďaka.

Je nejaké rozhodnutie v súvislosti s vedením futbalu, ktoré s odstupom času ľutujete?
Nemyslím si, že by ma niektorý z mojich krokov v klube mrzel. Samozrejme, nie všetky rozhodnutia boli správne. Ako sa hovorí - nikto učený z neba nespadol. Z chýb sa treba poučiť a v budúcnosti sa rovnakým vyvarovať. To by malo platiť nielen vo futbale, ale aj v živote.

Vo futbale sa pohybujete už niekoľko rokov. Nemali ste nikdy ambíciu, prípadne ponuku robiť futbal na vyššej úrovni?
Tie ponuky boli, ale v Beluši sme sa udomácnili a sme tu spokojní. Málokto vie, ale mňa prvotne lákal hokej. Ako sa hovorí: človek mieni, život mení. My dnes podporujeme aj iné kluby a iné športy, nie však v takej miere ako futbal v Beluši. Pripravujeme tiež jeden pekný projekt, dalo by sa povedať, že družbu. Nebude to v spojitosti s futbalom, ale ide o spoluprácu so slovenským prvoligovým klubom z iného športu. Viac teraz prezradiť nemôžem – máte sa na čo tešiť!

Na štadióne v Beluši sa v poslednom období udiali viaceré zmeny. Aké sú plány klubu v oblasti infraštruktúry smerom do budúcna?
Použijem citát francúzskeho matematika Blaisea Pascala: Minulosť a prítomnosť sú prostriedkami, jedine budúcnosť je cieľom. Jednoducho treba z minulosti a prítomnosti vyťažiť maximum. Našim cieľom je klub do budúcnosti zastabilizovať a rôznymi projektmi ho posúvať vpred. Konkrétne je dnes ťažko povedať, čo nám prostriedky dovolia. Veľmi radi by sme zrekonštruovali celú tribúnu, vybudovali stabilné občerstvenie, ktoré nám tu chýba. Tiež by sme chceli zrenovovať šatne pre hostí a možno raz spraviť nadstavbu celej administratívnej budovy. Musím podotknúť, že tieto zmeny sa môžu uskutočniť len za súčinnosti obce a obecného zastupiteľstva. Dnes ma veľmi teší, že nám obec na čele so starostom Jánom Prekopom pomáha. Verím, že tieto nadštandardné vzťahy si udržíme a spoločne posunieme belušský futbal smerom k lepšiemu.

Ako hodnotíte zápas proti Slovanu? Po futbalovej aj organizačnej stránke.
Tým, že sme mali už skúsenosti z predošlých pohárových zápasov, boli sme v jednoduchšej pozícii, čo sa týka organizačného zabezpečenia. Samozrejme, Slovan je výnimočný súper, či už z bezpečnostného hľadiska, ale aj mediálneho záujmu. Myslím si, že organizačne sme to zvládli skvele, čo potvrdzuje aj množstvo pozitívnych reakcií, ktoré sa ku nám dostali. Čo sa týka samotného zápasu, chalani zanechali na ihrisku výborný dojem. Nechcem riešiť penaltu, podľa mňa to zvládli na jednotku. Vďaka nim sme prilákali do Beluše ešte viac detí, ktoré hrdo nosia na sebe tričko s našim logom.

Bol duel zaujímavý pre klub aj po finančnej stránke?
Keď som čítal komentáre od fanúšikov Slovana, musel som sa smiať. Dosť bolo kritiky, že musia zaplatiť päť eur za futbal na dedine, kde bežne liga stojí jedno euro. Nepochopili, že cena vstupného neplatí len pre nich, ale je jednotná pre všetkých divákov. Treba si uvedomiť, že zápas takéhoto rozmeru predstavuje náklady v tisícoch eur. Ak sme nechceli byť stratoví, museli sme pochopiteľne vstupné zvýšiť. Ja si myslím, že päť eur nebolo nič strašné. Prídete na Myjavu na tretiu ligu a platíte sedem eur, aj to si treba uvedomiť. Po finančnej stránke nám to skomplikovala aj obmedzená kapacita štadióna. Napriek tomu môžeme byť spokojní, keďže vyúčtovanie celého zápasu pre nás dopadlo v plusových číslach.

V sezóne 2018/19 Beluša triumfovala v tretej lige. Vedenie klubu sa kvôli nevyhovujúcej infraštruktúre štadióna rozhodlo do vyššej súťaže neprihlásiť. Bolo to naozaj len o štadióne? Neľutujete toto rozhodnutie?
Keď prišli páni zo zväzu na obhliadku nášho štadióna, dosť nelichotivo ho opísali. Povedali nám, že do druhej ligy ísť nemôžeme, pretože na to nemáme štadión. To bolo ešte v čase, keď súťaž prebiehala a bolo nám jasné, že nás tam nechcú. Áno, hlavným problémom bol štadión. Nemali sme vyhovujúce ihrisko, tribúnu a šatne. Chýbala nám mediálna a antidopingová miestnosť a viacero ďalších vecí. Minimálne rok by sme museli hrávať na inom štadióne, čo by si tiež vyžadovalo nemalé finančné prostriedky. Ak to mám rozmeniť na drobné, nebolo to len o štadióne. Neviem si predstaviť, akoby chalani, ktorí robia v práci na zmeny, cestovali na východ republiky. Bolo by to veľmi náročné. Ďalším faktorom sú náklady na druhú ligu. Tie by tiež neporovnateľne vzrástli. Museli sme zostať nohami na zemi a osobne to hodnotím ako jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré sme mohli urobiť.

Beluša každoročne zakončuje zimnú prípravu sústredením v Beleku. V amatérskom futbale ide o raritu. Ako vznikla táto myšlienka?
Vzniklo to raz, keď som bol v Turecku hrať golf. Poznal som sa s Jánom Gabrielom, bývalým skvelým hráčom a trénerom, ktorý tam de facto žije. Vysvetlil mi, ako to celé funguje. Nadchlo ma to. Podmienky sú tam naozaj vynikajúce. Ubytovanie, tréningové plochy, atraktívni súperi – celé zabezpečenie je na skvelej úrovni. A keď sme sa dostali k cene, zostal som prekvapený. Pravda je taká, že keby sme chodili na sústredenie v rovnakých podmienkach u nás doma, tak je to aj cenovo nevýhodnejšie. Dohodli sme sa tak, že polovicu si hradia hráči a zvyšok klub. Prvý rok sa nám osvedčil a už sa z toho stala klubová tradícia. Išlo o raritu, pretože sme tam boli ako štvrtoligisti. Dnes už však v Turecku máme vybudované zázemie a každý rok sa tam nesmierne tešíme.

Sústredenie v Turecku ste absolvovali už šesťkrát v rade. Čo najbližšia zima, vzhľadom na epidemiologickú situáciu?
Som optimista a stále verím, že sa tam dostaneme. Situácia v Turecku je aktuálne veľmi dobrá. Zaujímam sa o terajšiu situáciu a čítam veľa vedeckých článkov na tému pripravovanej vakcinácie. Veľa firiem je už v tretej fáze klinického testovania. Verím, že sa to začiatkom roka podarí spustiť a nebude problém tam vycestovať aj po siedmykrát v rade.

Ako funguje hráčsky skauting v A-mužstve? Je to len v kompetencii trénera alebo je rozhodujúce aj Vaše slovo?
Zodpovedný za mužstvo je tréner. Ten si ho tvorí viac-menej sám, samozrejme, je to po dohode so mnou. On vyhľadáva vhodných futbalistov na základe našich kritérií. Vyberáme si hráčov s charakterom , ktorí sú vhodní do kabíny.

Sú všetci hráči v Beluši amatéri alebo má niekto aj poloprofesionálnu zmluvu?
Samozrejme, že chalani sú nejako ohodnocovaní finančne. Sú to všetci amatéri. Nikto nemá žiadnu zmluvu, ani profesionálnu a ani poloprofesionálnu. Je to na amatérskej báze a všetci naši hráči chodia do práce alebo do školy.

Ako klub na jar zareagoval na predčasné ukončenie súťaže? Dotkli sa opatrenia aj hráčov?
My sme sa s chalanmi férovo dohodli na 50-percentnom ohodnotení počas obdobia troch mesiacov. Myslím si, že to bolo obojstranne férové, keďže sa nehralo a ani netrénovalo.

Ako reagujete na vládne opatrenia, ktoré opäť paralyzovali šport na Slovensku?
Deti chodia do škôl a učia sa, čo je úplne v poriadku. Spolu sa aj stravujú, čo tiež považujem za správne. Nerozumiem potom tomu, prečo nemôžu spoločne trénovať vonku na jednom ihrisku. Dnes opatrenie hovorí, že vonku môže trénovať maximálne šesť detí na jednom ihrisku, prípadne päť a tréner. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale je to absolútne proti logike. V uzavretom priestore deti spolu môžu sedieť a o pár hodín neskôr vonku už športovať nie. Je všeobecne známe, že človek si svoju imunitu a zdravie buduje pohybom a na čerstvom vzduchu. Treba opatrenia rešpektovať, ale tomuto konkrétnemu podľa mňa nerozumie ani náš hlavný hygienik. Toto je podľa mňa úplný nonsens. Neostáva nám nič iné, ako to rešpektovať. V pondelok budeme mať k tejto téme klubové sedenie, ale zrejme budeme trénovať aj za týchto podmienok, aby sme deti dostali von a udržali ich v pohybe.

V poslednom období majú viaceré kluby existenčné problémy pre pokles športujúcej mládeže. Ako motivujete deti, aby hrali futbal práve v Beluši?
Snažíme sa nastaviť to tak, aby sme pre deti vytvorili kvalitné zázemie. Základom sú kvalitní tréneri, tréningové podmienky a materiálne zabezpečenie. Prajeme si, aby deti boli hrdé, že reprezentujú náš klub. Nechceme, aby sa nám rozutekali do iných klubov. Samozrejme, keď je dieťa talentované, treba mu dať príležitosť napredovať v lepších podmienkach, ako sú u nás. Avšak nemyslím si, že je to napríklad Púchov, kde v minulosti odchádzalo veľa našich hráčov. Musíme presvedčiť aj rodičov, že to robíme naozaj poctivo. Myslím, že sa nám to postupne darí, keďže aktuálne máme v klube stále viac a viac detí.
  

Rozhovor uverejnený v tlačenom vydaní týždenníka MY - Považský Obzor (19.- 25.10.20) a online na mypovazska.sme.sk

foto: Lenka Ciesarová

Miňo Hrubo, 26.10.2020